Posadila som svoj redakčný zadok na stoličku a kým grafik prechádzal nervózne s cigaretou v hube z kanclu do kanclu, prekladala som Zdochnuté srdce z jednej strany stola na druhú a robila si poriadok vo zvýrazňovačoch.
"Mia, sľúbila si nám tú recenziu," zdvihla ku mne zrak od posledného výtlačku kolegyňa a ja som si zložila hlavu do dlaní, lebo som si tú knihu musela naozaj reálne prečítať. Len Boh a Palo Vitko vedia, prečo som si túto prácu vybrala. Hodila som knihu do kabelky a povedala si, že si ju prečítam doma, ale predtým musím skočiť do Au Parku, lebo som dostala echo, že sa tam dnes chystá nejaké stretnutie tanečníkov, ktorí len tak uprostred centra začnú tancovať na Jacksona. Videla som to už kdesi na youtube, bola som na to a pohľady okoloidúcich zvedavá.
Prechádzala som okolo kaviarne, v ktorej sedela Gaba a Honzík so šéfredaktorom jedného bulvárneho týždenníka. Keď som tadiaľ šla o 3 hodiny, boli tam stále, len pri inom stole. Na večeru som si do svojho ružinovského bytu brala taštičky z mekáča a keď som si uvarila kávu a rozbalila gáblik, spomenula som si na tú knihu.
"Do riti, musím si ju prečítať," povedala som nahlas a vytiahla z kabelky Eli Elias. Vraj je to Zuza Fialová. Ona je celkom vtipná, tak to nebude až také zlé, som si povedala. Začala som čítať. Po tretej kapitole som to vzdala. Nuda, nuda a ešte raz nuda. Nevhodne použité vulgarizmy, pár dobrých prirovnaní, ktoré nemá z vlastnej hlavy a inak nič. Žiaden dej, žiadna pointa.
Znechutene som sa pozrela na displej mobilu a vytočila 6ku na rýchlej voľbe. Ozval sa ohlušujúci zvuk skúšajúcej kapely a Lein krik. Zložila som, sadla do auta a šla za ňou. Šéfovala poprednému bratislavskému podniku, kam chodili ľudia z biznisu na martini a pochváliť sa kolegom z konkurenčných firiem so svojimi čerstvo plastikovými kurvami. Vyhadzovač ma zdravil s úsmevom okolo veľkej holej hlavy a keď som videla Leu, ako behá jak splašené kura s účtovnou knihou, čašník mi zamával a zatváril sa "Dnes jej šibe, buď opatrná".
Lea vbehla do kanclu a ja za ňou. Nervózne si zapálila cigaretu a sadla k počítaču.
"Nemáš v celom objekte zákaz fajčenia?" spýtala som sa provokačne a hodila kabelku na gauč od RB, ktorý stál viac, ako jej lodičky od talianskeho výrobcu aj pichača.
"Ma ser ešte aj ty," neuroticky uhasila Davidoffku slim a otočila sa ku mne. Prišla som k nej bližšie a uštipla ju do líca.
"Ty si strašne sprostá," povedala pokojne a precítene a mňa to vždy rozosmeje do nepríčetna, lebo viem, že to myslí vážne.
"Lea? Nečítala si Zdochnuté srdce?"
"By mi muselo jebať," povedala so svojským šarmom a obe sme vyšli von, aby sme si pri bare dali piňa coladu, ktorú robil ten čašník skoro tak dobre, ako mňa, svojho času.
Sadla som si k baru a bodové svetlá mi pripadali ako priestory luxusného bordelu.
Po chrbtici mi prešla jemne čiasi dlaň a keď sa na mňa Lea provokačne usmiala, nemusela som sa ani otočiť.
Červená a modrá (1)
09.10.2009 17:01:39
1.kapitola: Zdochnuté srdce
Komentáre
neviazane